Otvorenejšia firemná kultúra vďaka včelínu

Včelín vznikol prekvapivo ako myšlienka vedenia pobočkovej siete. Hlavným motívom bola snaha o určitú zmenu firemnej kultúry najmä práve v pobočkovej sieti smerom k vyššej miere spolupráce a vzájomnej výmene skúseností. Sekundárne sme chceli ponúknuť zamestnancom komunikačný nástroj, na ktorého používanie sú aj tak väčšinou zvyknutí zo súkromného života, resp. mimopracovných aktivít. Tým mám na mysli sociálnu sieť typu G+ alebo Facebook , ale cielene obmedzenú len na prostredie ČS . 

Ciele som viac-menej načrtol v predchádzajúcej odpovedi, hoci takto explicitne snáď neboli nikdy v priebehu projektu opísané. Povedzme, že sme vedeli, akým fenoménom sú dnes sociálne siete, že sme boli sami zvedaví, čo ich nasadením dokážeme priniesť do „bankovej" kultúry v ČS. Postupom času sa ukazuje, že Včelín plní najmä úlohu nástroja pre zdieľanie skúseností a platformy, na ktorej sa skutočne odohráva otvorená diskusia k témam, ktoré hýbu bankou. 

Možno vás to prekvapí, nespomínam si na žiadne zásadné. Mali sme totiž od začiatku takú podporu manažmentu, že sa o žiadnych problémoch snáď ani nedá hovoriť. Samozrejme čeliť ojedinelým predsudkom, akým je napríklad presvedčenie, že vďaka účasti v diskusiách klesne produktivita práce . To sa dá ale vyvrátiť objektívnymi údajmi zo spoločnosti, ktoré si týmto procesom už prešli. A hlavne, keby sme Včelín nemali, tak kto chce tráviť svoj čas neefektívne, nájde si veľa iných možností. Alebo sa na to celé pozrime z iného uhla pohľadu: naozaj chceme považovať komunikáciu medzi zamestnanci - buď neformálni alebo tú, pri ktorej si vymieňajú skúsenosti - za plytvanie časom? Takto som to nikdy nevidel a som rád, že sa v sporiteľni našlo toľko ľudí s takým istým názorom. 

Našťastie sme boli skutočne v situácii, keď nebolo potrebné nikoho presviedčať. V tomto mňa osobne prostredie v Českej sporiteľni neskutočne prekvapilo, nečakal som to. Aj napriek jej veľkosti je to veľmi dynamická moderná banka. Myšlienka vzniku sociálnej siete bola myšlienkou vedenia, čo nie je až také bežné - v literatúre sa dokonca za podmienku úspechu považuje pravý opak, ale tu to proste zafungovalo. O to hladšia bola fáza Implementácie. 

Opäť by som sa opakoval. Nebolo potrebné žiadne zvláštne presviedčanie. Len sme si v priebehu projektu overovali, že ideme správnou cestou, aby sme naplnili očakávania manažmentu. Vďaka tomu sme netrpeli nedostatkom interných kapacít ani zdrojov. 

Hlavný benefit vidím v jeho jednoduchosti a v previazanosti s intranetom. Pre mňa osobne je tým hlavným benefitom potom úplne niečo iné, čo vlastne skoro nesúvisí s aplikáciou. Je to na jednej strane ochota zamestnancov vyjadriť svoj osobný názor pod svojím menom (Včelín nie je anonymný), na druhej strane istota, že za tento názor nebude nikto akokoľvek perzekuovaný. Keby toto neplatilo, musel by som sa sám zamýšľať, či stojí za to takýto systém vôbec prevádzkovať, či sme na niečo také vôbec zrelí. Verte, že v minulosti som sa v iných firmách s podobným prístupom stretol, aj keď je to už dávno. Našťastie v Českej sporiteľni som nikdy podobným snahám čeliť nemusel. A to ma napĺňa optimizmom. 

Podľa mňa sa o zmene firemnej kultúry všeobecne nedá hovoriť v krátkodobom období. Včelín má za sebou niečo cez 6 mesiacov prevádzky a za tú dobu kultúru nezmeníte. Dôležité je, že sa stala absolútne bežnou súčasťou našich pracovných životov, že sa zamestnanci neboja v ňom písať aj kriticky, že s ním automaticky počítame pri plánovaní akýchkoľvek interných kampaní. Myslím, že trochu paradoxne si pridanú hodnotu včelínov uvedomí až tí z nás ktorý prípadne časom odídu za prácou niekam inam , kde taká otvorenosť komunikácie napríklad nebude existovať. Pre mňa je ale najväčšou známkou, že „sa s kultúrou niečo deje", to, keď sa na malom mieste primotáte k rozhovoru dvoch kolegýň vo veku mojich rodičov a ony sa rozprávajú o tom, čo sa písalo na Včelíne, alebo čo tam dokonca ktorá z nich naposledy napísala. A takmer bez akejkoľvek podpornej kampane z našej strany! Včelín sa rozšíril skutočne spontánne, a to je to, čo ma na ňom baví. 

Aké metriky sú pre vás najdôležitejšie pri prevádzke Včelína? 

V tejto chvíli sledujeme skôr metriky ukazujúci návštevnosť, počet unikátnych návštev, dobu strávenú na Včelíne a pod. Teda metriky, ktoré ponúkajú štandardné webové analytické nástroje. Čo nás ďalej zaujíma je pomer návštev medzi zamestnancami centrály a pobočkovou sieťou. A ten sa k môjmu veľkému prekvapeniu v čase vyvíja pomerne výrazne v prospech pobočiek. A tomu som veľmi rád. Zmenu firemnej kultúry nemeriame - ak teda za zmenu kultúry nepovažujete práve to, že sa na Včelíne rušno diskutuje o akýchkoľvek témach. 

Podľa môjho názoru je pri podobných projektoch takmer nemožné merať návratnosť investície, pretože na stráne benefitov máte hocikedy nemerateľné veličiny. Tá počiatočná Investícia bola z môjho pohľadu prekvapivo nízka a už teraz Včelín pohlcuje „len" každoročné fixné náklady na prevádzku. Pritom máme pocit, že takmer bezo zvyšku napĺňa naše očakávania, takže v takej situácii ani nie je dopyt po hodnotení návratnosti. 

Zásadná je podpora zo strany manažmentu, aby nielen formálna, ale aj po stránke ochoty zúčastniť sa diskusií a prípadne znášať kritikov voči svojej osobe. To nie je vždy úplne jednoduché. Druhý kľúčový faktor o ktorom som sa doteraz nezmienil, je dôsledná analýza vašich skutočných potrieb. Ľudia oveľa ľahšie prijmú jednoduchý nastroj, ktorý si napríklad môžete vyvinúť aj sami, než robustné sofistikované riešenia, ktorých komplexnosť je tak veľká, že im vo finále málokto mimo projektový tým rozumie. To sa potom odráža na miere používania. Je lepšie začať s málom, čo mimochodom celý projekt rádovo zlacnie. A tretím faktorom je maximálna previazanosť takej siete so súčasným intranetom banky . Nie je dobré stavať druhý intranet vedľa toho, na ktorý si užívateľ zvykli. Naopak, pokiaľ sa vám podarí sociálnu sieť prepojiť s intranetom tak, že si to užívatelia ani nevšimnú, máte z polovice vyhraté. Načo by používateľ potreboval vedieť, v ktorej aplikácii sa práve pohybuje? Prečo by mal prepínať z jednej do druhej? Prečo by si mal pamätať v ktorej čo nájde? Podstatná je ochota komunikovať, nie je to tak?